Tuesday, December 6, 2011

Am gadko arígdo oko kabaném kabduné!

            Bhaskar Pegu

Dité ruyik am gadko arígdo
Oko kabaném kabdun no
O ajona!
Runggok gogyar dung
Nokké kabaném tadla
Aín amésin kabmín dung
Tapyar tapyarra ,otir obirra

Éngun-étamap ka-ngak sul dung
Do:mír tok ka:nam aryi-arsan  do:nyi bísin!
Asin ayang doyingkoya!
Pa:lamanam aipé-mé:namdéya?
Lukíte ngom lékkauko!
Am gadko arígdo oko kabaném kabduné!

Sido am gadkoso
Ngomméi  gogsupa:do
Nok mé:bomsunam kabanau dém
Ngowwéi kabmínpé!
Dagne nokké jé:sar la:manam oi-ni:tomko asin ara:do?
O ajona!
Kíkíte ngom lékkauko!
Am gadko arígdo oko kabaném kabduné!


Déwoi miksém Obonori pé bidmoyobo !
Do:yingém imoyobo Jongki-Panoi pé
Lubipé oi-nok mé:bom sunam atérmé!
Kísar suto gompirokoi nok asin arang mé:namko
Mabipé ngo Sadiya tokké Burolipé!
O ajona!
Am gadko arígdo oko kabaném kabduné!

Tuesday, November 29, 2011

Majuli:Mising tribals vulnerable to climate change,says study

                                                               Bhaskar Pegu


A Mising tribal stilt house in Majuli island with paddy growing around.Agriculture is the main occupation of the majority of the islanders.Photo:Juri Pegu Schmidt Soltau
A recent case study conducted in Majuli on the impact of climate change on livelihood said that the communities inhabiting the largest mid-river deltaic island of the Brahmaputra were vulnerable to climate change .Agriculture being the main source of livelihood,there are solid evidences that the people are facing increasing difficulties to eke out their living as island’s landmass is slowly disappearing couple with floods and erosions due to variation in climate over the years.

The study was carried out in early part of 2011 by Mg Bhupen Mili,an alumnus of Indian Institute of Technology Guwahati (IIT-G) as a part of his Masters’ Dissertation,who is now engaged in the study of climate change in Northeastern region of India,in three tribal villages of the riverine island.The study was conducted with household survey along with questionnaire and focus group discussions with the island communities in three villages namely Pomua,Kumarbari and Jengrai Chapori.Out of the total population of 1,53,362 in the island according to 2001 census,a number of 45,722 comprising 29.81 per cent of the total population constitute the total workforce of which 80.85 percent belongs to the farmers and another 2.05 per cent agricultural labourer.People engaged in other occupation are very low.Agriculture is the main occupation of the people represented by 90 per cent in Kumarbari and 93 per cent in both Pomua and Jengra Chapori as per the study.However,there are small percentage of people ,that is not more than 10 per cent,who are engaged in services,fishing and livestock rearing.


Farmers experience change in agriculture pattern due to climate change


Farmers expressed their concerns over climate change  in the island.Farmers says there is a decline in agriculture productivity in recent years coupled with problems of annual  floods  and erosions.Photo:Juri Pegu Schmidt Soltau
The farmers in all the villages have experience a change in their agricultural pattern on their land in the past few years.In Pomua,Jengrai Chapori and Kumarbari villages maximum percentage of respondents,who experienced change in agricultural pattern,own 0.5-1 hectares,above 2.0 hectares ,and 1.0-2.0 hectares and above 2.0 hectare of agricultural land.Whereas,least percentage of respondents,who experienced change in agriculture pattern,own 0.5 hectares of agriculture land in all three villages.Most of the respondents feel that the rainfall has decreased and a very small percentage observed that the rainfall has not increased or has not change in the past years.The rainfall data obtained from India Meteorogical Department(IMD) also confirmed the farmers’ experiences that rainfall has increased during the monsoon season while it has decreased during winter,pre-monsoon, and post-monsoon season.All the respondents witnessed the loss of property and crops as a result of floods in the villages,they confirmed the occurrence of major floods in 1998,2007, and 2008.In addition,they have experienced erosion and siltation of their agriculture to a large extent,least impact was in Jengrai Chapori(41%) and most was in Kumarbari(63%),in Pomua,on an average 54% of the respondents are affected by erosion and siltation.Flooding,erosion and siltation hampers the growth in agriculture output in turn impacting the income of the household from agriculture.Therefore,employment opportunity diversification is central to raise their economic status and enhance their adaptive capacity.Approximately 82-89% of respondents in the three villages feel that climate change has significant impact on the lives of the people,and their livelihoods.There has been increase in diseases in the population like diarrhoea,dysentery,jaundice etc.


Farmers to labours,migration to other states, and poors not benefitted from government schemes

Mg Bhupen Mili also added that the study has revealed that migration is prevalent in the villages and the prime reasons are lack of employment opportunity,better employment opportunity elsewhere and poverty.People generally migrate to other states like Kerala,Maharashtra,Karnataka etc.The study also significantly pointed out that most of the worst affected people who are on the edge belongs to the Mising tribe as their land have disappeared,so they have transformed from farmers to labourers.Their farming lifestyle is seriously threatened.Many of these communities are living in dire conditions.The study also revealed that the people were aware of government schemes being implemented in the villages but none were able to name the scheme.Over 80 per cent of the respondents in the villages echoed this opinion.The villagers were aware of provisions included in the scheme such as tractors,pump sets,seeds,training etc.Least number of beneficiaries were from Pomua village and most benefited were from Jengrai Chapori.The study shows that the number of beneficiaries are relatively from large land holding households those who have above 2.0 hectares compared to lesser land size below 0.5 hectare.This clearly suggest that poorer farmers are not benefitting from the government schemes as intended.


The island is also home to number of bird species.Photo:Juri Pegu Schmidt Soltau
The Majuli island is a unique geographical occurrence of the vast Brahmaputra river system in a fluvial land form.The island itelf extends for a length of about 80 km and 10-15 north to south direction with a total area of about 875 sq km.It is 85-90m above the mean sea level.Majority of the people of Majuli belong to scheduled tribes.The Mising and Deori tribals are believed to be the largest in the island where they live in unique house form in bamboo made stilt houses often located near the riverine tracts,wetlands and other hydrological features.The change in the climatic conditions couple with occurrence of annual natural calamities is threatening the existence of the tribes in Majuli that may drive out them from their pristine habitat.There is a pressing needs from global as well as local actors for coordinated actions to help the tribes to adapt to the climate vulnerability at the earliest.The government of Assam has also proposed that the island be included in the UNESCO’s World Heritage Site list because of its unique historic importance and co-existence of various cultures .Besides,the island is also home to various species of birds.The fear of the islanders is also looming large due to the construction of 2000 MW hydro power dam project in the upstream of Subansiri river at a place called Gerukamukh on Miri Hills(Miri is an exonym for Mising) located in Assam-Arunachal border.Majuli falls within Jorhat district of Assam in India.

(Mishing Renaissance is thankful to Bhupen Mili for sharing the finding of the above study on climate change in Majuli island .We also acknowledge our gratitude to Juri Pegu Schmidt Soltau for the photographs.)

Friday, November 4, 2011

The Tani Lipi:A Proposed Script for Tani Languages

Photo:Abang Taba
                                                                  Bhaskar Pegu
             The Tani languages basically belongs to Sino-Tibetan ethnologue of Tibet-Burman branch that were formerly known under the name of  North Assam linguistic family.However,recent research findings have admitted that these languages comes under the fold of Tani language,not North Assam as used in earlier linguistic literatures.The Tani languages includes Adi,Mising,Tagin,Nyishi,Apa,Galo ,and Hill Miri dialects of different subgroups which are spoken in the states of Assam and Arunachal Pradesh in India.A little number of speakers belonging to Bokar Lhoba/Luoba tribe are there in Tibet(China) scattered in Luoyu,Medog counties of Nyingchi Prefecture.
          The estimated speakers of Tani language might crossed one and half million mark.However,there was no written script of any of Tani dialects which necessitated for having an own script.The Tani script was devised by Tony Koyu of Arunachal Pradesh.It was subsequently introduced in the legislative assembly in 2007 in Arunachal Pradesh .However,it didn't see the dawn till date.The Tani tribes at present uses Roman script in their  day to day writings.
            The Tani languages have great deal of similarities and does have the potential of becoming a lingua franca among the inhabitants of northern bank of Brahmaputra river and  Arunachal Pradesh if concerted efforts are materialized from Tani people themselves besides enriching the literature to save from decaying and distortions.The Tani language,if systematic approach towards making a common language is done,it could also be used as medium of expression in trade and commercial activities across border if ties between India and China are improved in the near future.

Friday, October 21, 2011

MILAM BÉDA:LO PORIN OPE:KÉ NGASOD


                                                  -Bhaigeswar Pogag,
 Mo:pí:so bojeko símín péttangé dung.Édé símín-péttang  ara:dok tani: opínsi  appíngémyang aiyané símíné.Édémpila ngolu kébang ara:lo du:pé ido.Kébang kokki dakorém koryirsudo.
Tani: amo:so migom donam,ili-ikam,Kéba: ili odokké Murkong ili kídardok lupo-taula kísar lusar sunam bélu-bé:léng kídardém Milam lamnamé émna lupé ido.Ngoluké yenam dagnamlo milam alamé tabí yetkampé yetyebomla dung.Ngolu édé milam dokki ídílogom atékpé du:lamang.Sekai milam ara:lo du:mín ma:pé aso:pé du:namdé migom dobomsula du:né kídardém kéla du:némpé idag.Milamém tanié mépakla du:pé émdaggom milamé tani:ém mén-go:bomdag.Milamé odagém otélígnamémpé idag.Ami kéíglok du:nam odokké Mité migomdobomnam (Royal system) dok ili ilamdé anguga:mdag.Émdaggom sadín odokké Gonotantrik amo:so  tani: kébangé édílo:gom milamém mépakla:mang.
Émkunamé poriné ope é Milam lamnamdé aidag-ye? ma aimanei? Ma milam lampé lagiyen?Se silo bottané taupénam si:nko.Milam lamnamdé silo bottané ngasodé odokké  milamlamnamdé ka:ni-Bhang lok ragiyémpé iné.Léko ragi a:mílo kapé mépaklangkumaji, milam lamnam sigo:m édémí:pé idag.Milam ara:lo mé:ru-mé:yo,nénam-panam,akoné akoném luker kernam,Péso –péyo kamapé germur-geryang ager gernamé du:ng.Émpila milam alamém bélum tayum kané ageré émna ami: akke ludag.Émnamé akon annyi:é édémpiné bélum tayumné agerro porin ope:ém milam lambonamdé aidu:lang , émna silo taudung.Porila du:dom milam lammínmílo bulu aiyompé a:pí-a:ng mí:ngkampé porila:yelang? Édémpila siloké longéso sé gomyarsém lukerko kerpé idung.
Sé béda so okko toyala du:song,poriné opeyé mé:pílama.Photo:Hirok Jyoti Pegu
Milam lamji:né,Kin-go kinji:né,Kéba: ba:jiné,Murkong ili kinji:né odokké réngam ngasod méjub-mélabjo:né kídaré silo lukerko kerpé idung.Poriné ope:é milam lampé lagidag émna luné ope kolang milam lampé lagimang émna luné ope:ko dung.Bulu aí aíké lukéngém aí aíké gomyarrok  lusudung.Akon opedé tolígdung odokké akon opedé tolíkmanam lungké:ngdé sémpé-
(1)        Porila du:né ko ko:néng kídardok pinyo aiyompé ji:mang,émpila gyan-buddhiém aiyompé kinjubmang.Bulu okodé aidang okodé aiman édém aiyompé re:pu:lamang.Édémpiddom gíkep-gírepsupé ido.Akke milamé aipé aidu:nggom bédu:-bé:léngém  aiyompé kinkurpé ta:ndag.Akkem ka:yemílo kangga:dé aipé ka:podag émdaggom ara:dé aipé ajukiyadag.Émdaggom milam lamné ope:é poriné ope: aralo gía:la milam amli:ém pitlígdag.Bulu aíké ubidadok légapé pésokono kamapé pyyang agerém sin germola:dag.Bulu lékor- VIII dokké lékor-XII do:pé porin ko kídarém bojeko do:lung milamlo mílíknamémgom ka:pa:dag. Lékor –VIII dokké lékor-XII do:pé porin du:né ko: ko:néng kídardé bégímpé milam agomém kinnídag.  Émdaggom  lékor –VIII dokké lékor-XII do:pe milam ara:lo gia:péi lagimang.Édé adídé porila kinji:dí ayiré.Édé ayirdo milam ara:do léko sumbut sumíloi sumlenkupé bédangémg pa:langkumang odokki poriné ope:lok porinamé érokpagdag.Iskul –kolej kídarém milam légapé réngamé momang odokké ané-abuésin porin ko ko:néngém milam lamdopé émna  iskul-kolej lo mílíkmang.Pori- unila ainé agerko pa:dopé odokké amo:so bottané ainé amanko pa:dope émna porikolo mílígdo.Poripénam takamém Poringabge:la  adí ara:do(boyok ka:la) milam lamnamdém sékosin lutummang. Porin du:né ko: ko:néngém kapéi ila ilekson atílo bottan milamé MLA,MP,ZPC pé tolíkla ager kungke pa:modaggom aiyompé kinjima:pé ila  ainé milamlok mimatpé ilamang.Buluké mé:lod daklod pí:ra:m ki réngam agerém kéba: méngkapé  gerbilamang.Réngam agerém porila du:lasin milam mo:ro:lokké bojeko agerém gerradag.Poriné ope:é  sadínpé appíng ope: ara:lo du:la agerm gerpé lagidag.Migom dogabla du:né milam ope:dé bulu réngam agerém mé:mapé aíké kéba:dok do:yingém mé:pénampé idak émkunamé bulu réngam méngkampé agerém gerbi:langkumang. Hariné ope:dé édílogom migom dobomsuné ope:dém aitoka émna  mé:mang.Kapé nérpalitpé émna  ujugo:dém magola du:dak.Sí:sangésin porila du:dagém murko atíko manggom sakori atí paiyeisong émna mago:la du:dom  milam ope:dé borkilok tu:bé:mpé biyumna buluké ara:dope toma:ligdag.Édémpila poriné ope:dé milam arado suma:la aíké porinamlo mé:ngkampé porilangkumang.Édémpila Mahatma Gandhi bí porin ko ko:né ara:lo du:né yotnam kídídém  la:pakpé émna sempé lutak-“Porin ko: konéng kídardok gerpa:mang émnam lutum-patumnam agom kídar dém ngo aropé la:pakpé lagidak émna mé:dak,émdaggom milam lamné ope:dok lédulo gímínna  ajé:ng jé:namdém  tolíggu:mang.Poriné ope:é sadínpé ainam aimanam agom kídardém bérokpé  lusula:pé lagidak odokké Milam lamné ope: takamdoi  akampé ngasoddém lusar sulapé lagidag.Émdaggom ngokké lusarsunamlo  aíké porila du:dom bulu  milam mimaglo gímínna mimag ajé:ngém jé:mínpé lagimang.Poriné ope: é milam lédulo mimak momínna odokké aíké pogo-potiném lékopé poripé émnamdém tolíggu:mang.”(Sampurna Gandhi Vangmay-khonda-66) page-209-10.
(2)        Akon opedok lukammpé-
 Poriné ope:é  porila du:dídé me:lam légapé iyir-kayir sudí adíé.Émkunamé poriné ope:yé porila du:dagdokkéboi  milamém lamyirsupé aido.Ngoluké opín si:lang de:ksi aipé lédumokutsuné de:gé.Émpila poridokkéboi ,Kéba:ili,Murkong ili,Kumli-yelam odokké Milam ili ém iyir kayir sunamdé aimané agermang.Poriné ope:dém ídílo:gom milam lokké mo:té:lo lé:pé lagimang.Ngoluk de:ksok pori uniné kídardok akke sakori manggom atí agerko mola dung.Bojeyangé arík ísíng ila dung.Bagan atílok tani kídaré porikinmanggom bagan do ager asongém pa:dag.Akke pési ko:ré mola aíké aki:ém o:la du:ng.Do:lulo du:né kídaré  murkong pangkoko kamang.Émpila bulu bojeko ngasodém ka:begdag.Supak seko bulu milam lamdu:n?Ager asong kamapé du:né kídardémín milamém lambomladung.Aropé réngam ager gerpé émna mé:né kídardéye? ma ujuk-hubida mané kídardéye?Asopé ka:yemílo poriné ope:déi milam lamnamdé aiyayenémpé ka:dak émna  kinné ope:ko ludung.Milam lamnamkokki poriné ko: ko:néng kídarké atí ngasod imang émna:sin bulu ludag.Poriné pétommang akke bottané agom do:ying do:mo kinji:né,Kébang ager gerji:né kídarémgom aipé mé:mang.Bulu milam lamotsudolo agom do:ying,Kébang ager atílo lédu mokutsupéké émnasin mé:dag.Émdaggom kinji:né kídaré milam ara:lo du:lasin bojeko agerém gerné du:ng.
Taléngké ope: annyitok luker kernamtok lukéng kídartok ka:yemílo ainamkosin ka:pada odokké aimanamkosin ka:padag.Poriné ope:dém milamlamdaggom  lupakpénamé kamang.Buluké porinamlo atí ngasodé a:ma:mílo.Porin ope:dém milam lamnamdém sékosin aipé mé:mang.Porila du:dagém poriné ope:dé pori:ji:nna pori:ngabgelapak milam lampé aido.Aíké amo:sokké lang mibo amo:lok milam do:yingém odokké yelod daglod,murkong-Kumli atí do:yi do:mo takamdém aiyompé porila kinji:ngge:la milam ara:lo a:ladu:ng.Porin ope:é milam aralo du:mapésin aíké  de:g lo murkong  ngasod kamílo,ami: de:gé amo:ng rísu néra:mílo, de:k ara:lo durniti  atí imílo  porin ope:dé ajé:ngém jé:la dung.Porin ope:dém milam alam ki mimag mola ainé agerko gernamlo ajé:ng kadung odokké édémpiné agerro  milam lamyok émna lugom lumurye.
Simsiro milam mimat kídaré porila du:né yame: sí:sa:né kídarém milam aralo toma:líkla buluké agerém germo:dung.Anu anupé milam kébang kídaré sí:sang kébangém ba:lendung.Lukanko sémpé-Youth Congress,Youth AGP,Youth BJP émna bojeko sí:sang kébangé lendung.Sé kébang kídarso porila du:né ope:dém agerém germodag.Sokki  aíké ope: dok do:ying kídardém abo:boya:dope bulum lukai pokai dag.Émpila némín-pamín,luker kermínsunam,pamín momínsunam piyyang aje:ng atíé lendo.Sékai manggom sékai migom dobomsuné ope:dok aradokki durniti,onyay,bostasar idaggom bulu mittup da:sala jé:ropla agomko lulama:pé idag.Siloké poriné kídarídé yampoké opín jo:pongé.Émyemílo porin ope:dé sadínpé agerém gerpé lagiye.Milam aradokki sadinpé agerém gerramang.Milam ara:lo du:mínma:pé porin ope:yé sadínpé agerém germílo aiyadag.Simsiro: aso asopé porin kébang atílo:gom réngamké ara:lo bissaé yogbomdung.Porin kídaré aíké ubida léga:pé réngam méngkampé buluké ngasodém germa:la.Po:pé  Asom amo:so porin kébang émyemílo ésar-péngété pésogédungai.Silo mélo aso aso:pé porin ope:ém milam ésaré sartidbomdung.

          Silo porin ope:ém milam lokké angupé lé:pé mé:mílo kin-go dumsígém anupé moyinsukupé lagiye.Pogo potin kídarémté anu bé:léngki ilenkupé iye.Ané abu é kapé ao: ommalok atíko pa:pé émna mé:dakji édémí:pé Bharot ané bí:sin porin ope:lok ainé amanko pa:lídag odokké réngamé:sin  ainé bélamko léngkaboyepé émna mé:dag.Émpila Porin kéba:lok oktiém kapésin aima:né milam ésar ara:lo yi:nga:ma:namdém takamé mé:dag. 



Thursday, September 22, 2011

Nokké Koyémdé


Pi:muk appun punnam dé dekko ma:nyíng kamodag,nokké koyémdésin...
                                    Bhaskar Pegu 
Rígsulídag do nom rígsula:mang
Luposulidag do nom lupo sula:mang
Bojérungko  idagbo nokké agomém pa:ma nammé
Lupé nammé ka:mabo  ngok asin onamsém

Nokké koyémdé abako agomém lubidag
Asi jili  pé imodag ngokké asinang
Yakané mukkang  yípak dag gedopé ka:nam do:mír tok
Pédong pa:la onjalné am pé idag gené arík dok

Kinma ngo okko toyala du:song  bédalo
Rémik-jémik né pe:dongémpin miksi ésong!
Yumdéng ayir émpé asin kémo moyesong!!
Pu:mi asi angkampé ngom lumtid bomyesong!!!

Saturday, August 20, 2011

MENSA:RUNG LANG SUMNYO KÉ DO:YING


 Leke:lo sumnyo dornyi: ko koje pa:ta ru:yido dungngai.Binyi: apta atí légapé mé:pénamé kamangai.Simín-sirrém pa:ram mangngai.Édémpila bínyi: koje pa:tangém mépakla okolopésin gímangai.Bínyi:kké ame: ame:né ao: dornyikosin dungngai.Ao: kídardé aíé símín matasula dokin mangngada.Édémpila abodé apta gímílo anédé ao: kídardém ka:si: dungngai.
Édé pa:tang kérangké bogum sí:ludo Mensarung adorkosin dungngai.Édé mensaru:dé aipé tengor kanékai.Bikké ao: ommang okkosin kamangai.Bik aíké aki:dok légapé ami ké doruk dopugo:ngngém magola yedungai.

Longékolo mensaru:dé anínké tani: do:lungkolo dopuk dongadém dogongkapé gíla yaggola du:dom tani: íra:dok yuppakla lé:nam bedné du:n kolo pítkepsuto.Du:ndé bíkké línggu:do kíp-kappé pítkepkang.Kapésin pítyuk-sula:tokumang. Apta atíé du:ndok aduddém tadbegmílloi dupagdakku.Odokké do:lu:lo:gom du:ndok bé:namém tadbekmílloi amme: méndak.Édémpila donam tí:nam pangku:ma:la longngém longépé sanpé sana:bomkang.

Longkolo abo sumnyodé aptapé gikang.Édé agomdém mensaru:dé kinna sumnyo anédo:pé gía:la lukang-“Éi,sumny né:ng,nokké milbongé okolopé gíkan? no kindon, nokké milbongé sé ngokké du:nsokki du:nko murkongém nartung.Lomna biyem bigortéiku.Ékéma:mílo nok sé ao: anyi:sok adorko bikupé lagiye.Déma:mílo agomé aimaye.Kindon?Sé koje pa:tasokké nolu gípakkupé lagiye.Sé ngokké ta:to yo:yoké kojebé:dam amo:ngé.So ngokké agomo:lok yeladak.”Mensaru:dok agomdém talla sumnyo ané péso kokki yessé len-go:sukang.Bí ao: kídardok légapé pésoki lukang-“Migoma,atí atídém man-goyobongka. Sé dumsung adín asutko du:ng sém bomna gípongkakubong.Bí gíangkumílo agomdém lumínsulangkupébong.”Édémpé lugelam sumnyo anédé Dumsung adín asutko bitoku.Odo Mensaru:dé aipé aséla bomna gíkangku.Édémípé bí lo:dípé sumnyo anédém morítla adíném bomdakku.

Longékolo do:ying appídém sumnyo abo dém lubitoku.Odo édé longédo sumnyo abo dé séuko ito.Ané sumnyodém ayat yaddopé luto odokké bí sumken kolo aso:pé lé:sila dungkang.Angu longé kídardémpé édé longédo:sin Mensaru:dé morít mokela gía dungngai.Odo Sumnyo abo dé gampé émna sumgaptagai.Mensaru:dé daddo:pé sumpítsuto.Sumnyo abo dé mensaru:dém ménbomkang.Ménbomna gídolo ké:né amíngko ge:setsula dungngai.Édé ké:né amídok porkebdokki Mensaru:dé déngkolola gíkang.Sumnyo abo dé sumkepsula dungkang.Mensaru:dé bérkutsula ka:namé sumnyodé dugmínmang.Émpila gílatsula ka:ngkapé gílattoku.Ka:namé ké:né amído pítkepsula dag.Taying kídardé uying émna dé:pansukang.Édém tatla ya,émna pésoki mensaru:dé lomgésula bérkutsumapé dukkang.Asutko duggela gílatsula ka:namé sila dag.Odo Mensaru:dé asin bottapé mosula Sumnyo anédo:pé gíla lukang-“Éi ,sumnyo né:ng,nokké milbongém ngo ké:né amíngélé oksilge:la paksa:la métak.Ayatpé mé:dakmílo gíla ka:toka.Supak no ngokké né:pé gíyén gíma:n?lutok.Ékémamílo ador adorpé nok ao: dornyi: sém mokeyamye.”Sumnyo anédé ao: dornyi:dok légapé Mensaru:dok lukam lukampéi tatto.Mensaru:dé sumnyo né:dém morít moke:la migomémpé okumo:do du:la dodag.Sumnyo anédé apta gíla dobodag.
Longékolo sumnyo anédé lukang-“Éi,sé si:lu:sé apta atíé kakuma:pé idung.Ngolu angu sí:lu:pé gípé lagiye.”Édémdémpé lula Sumnyo anédé sí:lu:ng angukolo:pé gíboto.Lamtédo bottan asi korongko pa:la ba:ngkopé ito.Odo Sumnyo anédé ao: anyi:dém gordungdo jo:líksuge:la a:né:dém ba:ngkoto.Odokké Mensaru:dé asi siyaddo ji:bu:rutkang.Ngakí ngakíla asi bojeko tí:la ba:butsukang.Odo Sumnyo anédé ao: dornyi:dém tayo:do mégela Mensaru:dém soríksutoku.Témpído mensaru:dé botta bottapé jé:la lukang-“no kapila ngom sosangkaku:n?ngo asisé íddíko o:rí:dakson émnamín síngka:dunga:n.”Édémpé lugela tang émdopé Sumnyo anédém pipaklíkto.Aipé morítmoke  daggom Sumnyo anédé ao:kídardok légapé Mensaru:dé kapéi luyeji édémpéi talla yebosula dungkang.

Longékolo appípagdé lékopé kiruk rugbosukapé gíto.Mensaru:dém símín ménnígdopé mílíkto. Símín kídardé mensaru:dém  péssoika:mang.Édémpila Mensaru:dém símín togabdopé mílíkto. Odokké ao: ané kídardé símín kídardém mén-yet mén-yella ménlíkto. Mensaru:dé yenggappé émna símín adorko sumgapto.Símíndé mensaru:dok aki:dém baddanna batsurlíkto.Odo Mensaru:dé aki: gomgapsula sia:la dungkang.Sumnyo anédé tauto-“kapila símíném adorkosin gamtoma:n?”odo Mensarudé lukang-“ame ame:ya:uné símín kídardém ka:la yirkolok ngok aki:ém yirsursuto.Odo sumnyo anédé:lang ao: kídardé lékola angupé kirugém rukla Dumsung adorko pa:to.Édém bulu orsula doto.
Édé bogum sí:lu:do bojeko Mensaru:ngé dungngai.Yumé ayirém Mensaru:ng kídídé lo:dípé utak uyaksudag.Édém Mensaru:dé talla yumé ayirdé lo:dípé lé:si:la umín kapé gídak.
Longé gítíkang.Sumnyo ao: dornyi:dégom botta:usangkabong.Bínyi:sin aíké yelam kumli:ém kinsusangka:bong.Ngoluké ba:bu bí yumdípé yumrang ara:ngo:lo okkom ikapé gídon émna anédém tauto.Anédé odo atímang,Sisi mokapé gídag émna lubidag.Ao: anyi:dé anédok agom dém aropé mé:ma:la bínyi: abudok me:lam me:lamdo rubbomkang.Yuméko:lo ka:namé Mensaru:ng asumdo gía:mínna uke uye émna umínnadung.Odo bulu kinto ngoluké abumang émna.Sé Mensaru:ngé.Odo anédém gia:langkula tautoku.Odo anédé lukang-“arro. Noluké abuém bí:íng moketo.Odo nolu ajja:udagai.Nolum o:sa:nam légapé ngo bíkké luko lukol talla nolum síddíko bottado:pé o:sa:to.Supak nolu botta:utoném ngokké asinsé aipé mé:po:dung.”Ané do:ying appí:dém kíkurra lungabbito.Anédok agom dém  talla aipé ao: anyi:dé aglíngkang.Odo dornyi:pagdé Mensaru:dém mokepé émna mén-go:bomkang odokké moketo.Édé longédokké anédé:lang ao: kídardé aséngo:pé dungkaku.

Sunday, August 14, 2011

Orthographic Modification is Need of the Hour

                                                                   Peter Pegu
(O! My people, do not kid me, I am your mother: Let Mishing Language go beyond Prof. Tabu Tawid)

Mishing language phonetics, as is interpreted today by Prof Tabu Tawid and also inspired Mishing Agom Kebang by him for its propagation, leaves a lot to be desired; inasmuch as, it calls for a full-course review at this stage.. In his “A Dictionary of the Mishing Language” Prof Tawid has elaborately dealt with Mishing language and it phonetics taking its pre-literate colloquies, meekly characterized by the toddler’s spluttering of pre-dental growth. For instance, he said the English ‘president’ would be ‘pesiden’ in Mishing phonetics and accordingly the orthographic constructions of such words would be: like istail, iskul, silipar etc. No doubt, neologism is a process of borrowing words from other speeches by accepting its distorted value; but one has to check the level of phonological corruption in the language. Too much of negativity does not contribute positive growth of anything. It is not prudent to count pre-molar vocabularies as regular lexicon for building a standard language. In his treaties, there is little concern about linguistic evolution totally ignoring the infusion of phonetic wisdom to the community in the wake of widespread literacy. Prof. Tawid is a highly revered person in the community and a prolific writer on versatile subjects. But these do not amount to the sort of linguistic pride the Mishing people could derive from his individual achievements. On the contrary, by his ‘extra-linguistic pursuit’ on the Mishing phonemics, he has pulled up the community to a comical end, where Mishing turns to Mising and then tends to a big Missing. Such caricature of linguistic jargons does not generate any inspiration for sustenance; rather oddly fizzle out within short stints. The Mising Autonomous Council and the NETV’s Mising News have, for instance, now totally become Missing and Mising language classes in primary schools is steadily Missing out. When a person is identified with ‘mising tribe’ (with missing pronunciation), it perceptibly jeopardizes the image of the tribe and on sentimental reason, it causes annoyance. Basically, annoyance is detriment to popularization.
    • Popularization of Mishing language, as is always the case for any vocal speech, usually has two-prong intentions: preservation and glorification. If we stick only to the former, the lexicography to that end could be constructed deploying any given alphabetical symbols in any manner with proper footnotes, as is, it seems, done by the author under reference. On the other hand, if aim for both preservation and glorification of our mother tongue, a graceful orthographic methodology for academic purpose is obviously an imperative need. Prof. Tawid’s unilateral analysis of the Mishing phonetic lacks such refinement. Rather, it has pushed the entire community to linguistic abysmal to say the least - to the realm of mock and joke entertainments. A language cannot grow or gain popularity when people at the receiving end play down with lighter vein.

      To bring our point home, we refurbish some of our views which have time and again been expressed in earlier editions of this magazine. As the geographical area broadened due to expansion of literacy and employment of the masses beyond our traditional economic domain, we are comically reduced to mere ‘missing-identity’ out of ‘mising-homonym’, theoretically taken by entire population of the country. Even hundred times corrections, in person and in print, the mising remains as missing. It is excruciatingly humiliating. Such illusory notion of the people undermines even the very existence of our community: that too, at our own choice. We should not leave any scope for falsehood. What advantage we accrue choosing ‘mising’ over Mishing?

      Another, ko-kho go-gho English and their alphabetic order is an absurd thing in Indian context. Absurdity can be allowed to happen only in a forest glade; but in the country’s open soil, it turns indeed to a comedy circus. Sadly, we become part of it. Still another theory that Mr. Tawid postulated for the language is: one character corresponds to realize one and only one phoneme. Unless you revert to kiddy colloquia, the ‘one-to-one relation’ rule does not, in principle, go with Roman alphabets. This is because of the fact that there are very many allophonic variants within a single phoneme in any given language which is habitually represented by combinations of letters in the scripts. If we strictly follow this rule, our language will be reduced merely to a quaint dialect with a strangely twang accent - mumbling within two lips. Nobody wants linguistic vulnerability of pre-literate kind from our language. Mother tongue cannot be played with kiddy stuff; in any manner kid her not. We ought to make concerted efforts to give a Standard Language for academic purpose.

      Add to the woes, the clumsy diacritical marks or explosive denotations with dashes, colons, hyphens over and alongside the characters are another bottlenecks that would necessitate technological rectification, particularly on typing machines. But, technological modification and creating training centers exclusively for Mishing language will perhaps be next to impossible for us at this stage; even otherwise, it would be a white elephant to the community. Generally Germany, France, Portuguese and some few others deploy such techniques for their languages and made provisions in the key-board accessories. We in India follow the English language key-board. There is no typing institution in the country where typing technique can be trained French or Portuguese ways. We do not think Mishing people have enough resources to create key-board and training facilities separately. The arguments about absence of ligature in the beginning and end of a word, digraph, aspirate, fricative as well as affricative sounds in Mishing language are proved to be linguistic antic – a pre-literate concept and archaic notion; majority people view these as things of the past, which need no sustenance in rigid terms. Mishing masses have rejected such linguistic rigidity on wholesale basis. These and many more speak squarely and loudly that Mishing language should be freed from the hobbles of alphabetic constraints introduced by Prof. Tawid. It is therefore time now to come out from such uncomfortable confinements. Else, to remain static is to become stagnant. Language is never static.

      Mishing Society of Mumbai has provided with a fitting option of the Mishing Language Orthography devised on rationalization concept, the salient features of which were highlighted in the previous issue of this publication. We have crafted it scrupulously bearing in mind that it is not debasing the pristine idiosyncrasy of the language. We sincerely invite Mishing Agom Kebang in particular and the linguists and well-wishers of the Mishing language in general to examine the idea in detail, point by point and offer their firm views either ways.
       
      The writer is the editor of Mumbai based annual magazine 'Asinang Onam' and founder of Mishing Society of Mumbai(MSM).

Monday, June 27, 2011

OPAN YOKTUNG


                                                                    -Bhaigeswar Pogag
Ngok lédulo opan émnam gompirdé ajonpé ika:bong.Ami:kémpé bornyi: borumko géla iskulllo gíkítomang.Aborki pobuk iskullém porinato.M.E.School dosin aborki porinato.High School do kopiyang lendopé longpen génamém ka:la Taku sar bí ngom aya:sula longpen kolang galug aborko bisutagai.Édém ngo géla matric dém pa:sto.H.S.L.C dém pasge:la North Lakhimpur Commerce College do poripé mé:ngkítungai.Édé mé:ngkídé a:pí ara:bo mé:ngkípilangéi dungkang.
Sínyum-siro:ké longéso opanké píangé ídílo:gom pímang.Murko:si tani: amo:sokké bottaya:pakné amanko.Murkong kamílo okumnokké okolopésin gílensula:mang.Ngosin émpila murkong ngasotki porimínnatomang.
Do:lungké High School do lékor –X dém pa:sge:la upai ka:mala Boginodi Government Higher Secondarydo  do:i amin allíktoku.Potinkosin rélamínmang.Ajon arum bulukké abor bornyi:ko bisunam potin odokké School Library dok potin kídardok note ila porito.Borua sar oddokké Médok sarké aya:la binam gompir kumsung(dictionary) dokkí ngo bojeko pa:dumsuto.
Amme iskul gídung émna ainé ainé génam bomnamém bomdag.Ngokké mí:ji:ng saikel odokké aku galukki gínamém amme aipé luka:dungi.ko:néng ka:ngkolo ngo tu:si:ksula gídungai.Ngo okumdokké nango:l gurgela adí ka:la iskul gídungai.Arík ila ngapí ngasotpé gíla klassem  idagém yummi:yésin sa:dungai.Mikso-mikle:la du:daggom asinbo aipé mé:nggabdungai.Yummi:ki borki pungngémpé pakí pakí:la du:yem ko:néng kídaré yirka:dungngai.
Ngo mé:ngkitsudungai.Ngokké sé:kosin murko bidumsupéné ka:mang.Aíé a:nsula yema:mílo yampo tani:pé ilamaye.“Opan yoktungé tu:yi ratpí:dak” émnam gompirdém tattung.Higher Secondary anka:do:gom aki: kila porika.Aki: kila gernam agerro bottané arrém pa:dakku émna ta:to Lalibor bí ngom luyir dungngai.
Yi:mangé lenka:ngku.Bík angke: ke:la porinamki higher secondary do:gom  First  Division pe pas:to.Do:ludo aséngéki írga:pakkang.Bí:sin aipé aséngkang.Tolo bolopé bík amino:ngngém lo:nyi-lo:umko lutak luyakkang.Bí Science lo poripé mé:ngkítagai.Porainé kamang émna Arts do:I la:pébong émna asin dém luyinsuto.Asindégom aipébong émna mé:yinsuto.
Mékolké porinam ainamém ka:la ajon arum kídarégom néropkang.Bí supak B.A porinapé murkong ka:mala bottan ngasotko ka:pa:to.Émdaggom bí porog-péjap kokum kopa:la  B.A dém K.B.S College  la:to. Professor kídaré aya:la murkong asutko urkumsuge:la admission bito.
Adíé gítíkang.Mékol bí asindém ídílogom píme:pé mosumangai.College Library dokki bojeko kinya to.Potin kumsung(library) potin kídardém bí poringapto.Buluk kolej dok ko: ko:néng kídaré bíkkémpé library dok gyaném pa:latomang.
Bí sékomsin aimapé luma:ngai odokké aima:n ajoném jonsumangai.Bí médag ngo porikol gídung.Asé sé:mankapé gímang.Asin mé:ngkitsula poripé lagiye.Ansé sego:la dumílo yampo amme ngom luka:ye.Ammem ka:la do:mírtok takarém la:mínpé mé:namdé Sité taye ekolok Sile: taye ekesunampé iye.
Do:lulo unné méru kamang.Mising do:lulok mimat(leader) kídarégom édém bulum bottan agerpé mé:mang.Mékol bí asin bokki aíém lusuto.Odokké mé:to édé bulu migom agree.Ngokkémpiné me:ranga:udé mé:ngkídaggom mé:pí:líknam agermang. Ngokké porinamé.Ngok mé:dí a:ma:da.Bottamílo ngo édé ngasoddém mé:ngkípé.Porila tani:pé ima:mílo amme: okopésin mé:mang.
Bí dítag tangngumko kapé gíka:song kinsuyeitomang.B.A yi:mangé lenkangku.Odosin bí First Class First Division ki pas:to.Asiné aipé aséngka.Asé daggom bí asin dé mé:diré bottaya:ngo:kang.Supak okoki M.A.dém porinayen? Professor kídaré aipé mé:pokang. College dok aminém  aibonam légapé amankosin bito.
Bík asindé mé:nggu mé:nga:ma:la longékolo Guwahati pé émna sékomsin lutatsumapé yumé ga:rikolo sa:la gíto.Opan yoktungé pako pakolo,Opan taniyé luko lukolok émnam gompirdém ta:to –ya:yokélok tattung.Émdaggom bí ami: luko lukolok gínamdém aipé mé:mangai.Bí aíé aíké alelo tura:supé émna mé:sudag. Édémpila Guwahati pé lento.
Lamtédo bí Nasé mé lu:pasuma:pé ginamdém bottan imémko émna mé:suto.Ngok léga:pé ami:ké ommé sibila:nggom ibido.Aiye Do:nyi-Po:lo é dumílo takamém ayangém akampé ngolumsin ayang ormaném biye.
“Oi: dada, Guwahati palehi.Namok”-Ga:ridok handyman dé luto.Odo Mékolbí bérsa:la ka:namé aropé píangé to:to:ngkabong.Det,émna asin bokki lusuge:la sogondém gorjungdo tulíksugela ga:ridokké gíyi:to.
Guwahati do bíkké ka:ngkiné sékosin kamangai. Tempo driver ko okumdo:pé mobile ki phoneko ila dungngai.No Misingé ?Mékol bí tauto.É , no íngkolokkén?Talom bí taulatsuto.
-Ngo Lokhimpur tokké. Agerko mago:la so:pé togdung.
-Kai no okolo du:don?
-Khanapara do.
-Okkom idon?
-Private company kolo ame:-aroné agerko gerra dung.
-Kai no ngomsin agerko mabitoipé:n.
-Ayyé aiman ager germapé ainé ager gernéképé so bojeko ager dung.Baru! kapéi idaggom supak asutko ngok room-olo dura:supolangkupé. Annyi:pagdé room pé gíbosutoku.Mékol bí asin ara: ara:bokki lusukang-“Guwahati so:sin tani: a:pí-a:ng kané tani:ésin du:dag.Private daggom agerko pa:míloi ayyebong.”
            “Ajona supak nom lígímpé agerko malen bila:mang.Lo:nyi-lo:umkopé du:po:lagiye.”Aiye émna toríksuto.Bikké room í:do lo:nyi-lo:umko du:mínto.
-Do:lunge kapé aila:dungamdu:ye?
-Sinyum-si:ro Mising do:lu:lo mé:po émnam gompirdém tatpangkuma:bo.Pu:mo ngasoddé Mising do:lu:lokké abí:né obo po:lum ao:pé ika:bong.Su ngoluké mongke:lo 20/30 ko do:lunge Obonori a:né angkélo dungkangku.Buluk sí:sa:né ya:me: kídaré su Hyderabad,Delhi,Goa lo:lang Asom sok bangkí bangkí taonno Rickshaw-thela, security guard  agerém ila dung.Odokké kumrí Arunachal Pradesh lo:gom Ager asongém mogong-igo:la dung.Su raggo banna ngoluk okumém ko:pit-ko:yi:damto. Ngoluk ukum kírí:dé Obonori a:né angkéng ara:lo dungkangku.Ngo asutkoda poripopé mé:ngkítagai,murkong ngasotki porilatomang.Porilíngko asin ara:bo dungkang.Porila:ma:nam takamsim ngo okumdokké gípaktung.Émpila agerko pa:yesong émna tokkné.
-No mé:pé lagimang.Sorkari  ko ngo malen bilamang.Émdaggom private agerdém malen bilaye.
-Aropé gerpéi?
-Pa:mílo gerye.
-Sinyum yumé: airpé gí:lapé.
Yumdéng ayirdo annyipakkdé Mg.Agrowal ké dukando:pé gíto.Mg.Agrowalké bottané company é dung.Mékolmé Mg.Agrowalké alagdo lugabbige:la Talom bí ékumpé gítoku.
            Guwahati dé Mékol képé do:lungémpé ika:bong.Ka:ngkiné bojeko dung.Bí ami: kinma:ngo:pé yumé shifting do Guwahati University do M.A admission ko ito.Yo:dém porige:la longém ager gerra poriropto.
            M.A. anka:do:sin bí first Class first division pé ila pa:sto.Mg.Agrowal bí bík university gínamém kinníkmangai.The Assam Tribune dém porila du:dodém Mékol ké moima:dém Mg.Agrowal bí ka:pasuto.Bí aipé mé:políkto odokké bím goga:la agom dém tauto.Aro do:yi:dém kinna bím bík company dok manager pé agerém bito.Ka:pila silo:pé nok porinam do:yingém ngom kíbima:pé lé:tungan émna bím tauto.Ngolu opané do:mírtok takarém ga:pa:litlamang.Émpila asin do:yi:ngém ami: tatkolo kílí:mang.Supaksin aiyé no aiyompé ngok company sim ka:si:bilang.Ngo nom ka:pé.
            TV,Lutad odokké lusar lo bík aminém ka:pa:la do:lung amme aipé mé:pokang.Bím yokkang émna mé:la dungngai.Okum érangété Mékol bí sikang émna mé:la dungngai.TV lo ka:palangkula takamé Tanno po:lolok  obi:líknam assémpé asin kídardé mé:poki bi:pa:gamkang.
            Do:nyi po:loé bím tayeko ekatlíkto.C.B.I lok migom post ko The Assam Tribune do ka:pa:la form ko fill up líkto. Interview do bík agerdé kabokang.Bím Jammu&Kashmir pé posting ém bito.Émpila agerdém pangge:la okumpé gí:latokumang.Bí mé:to aiye duty ém joining ge:la gítatkupé.Olo pí:name gíkub –gílapnamdém mé:to:mang.Bí mé:to dí:takko dungge:lapak ukumpé gíkupébong.
Bí ager gerrobdannai dítak arangí:do  President medel ko pa:to.Édé amandokki bím bojeko ami:é kangkinnété lenkang.Édé asin tolíksula porinam odokké angke: ke:la migom ager gernam arédok amaném bí ukum gílangkula  ajon arum odokké poyirné abukídarém ríksu:langkula aséng do:yingém aipé kíbilí:dakku.Émpila longékolo bí okumpé gítoku.Anédé bíg léga:pé doma:-tí:mapé mé:la ngosanpé sankampé sanangkabo.Oné anéké asin do:yingém sé:ko kinbiyen.Anéké a:pí kinamém ané:pak kindak. Po:lo píying kolang lo:yingko aki:lo jo:la oné anébí:pak ao:-ommé ayangéng kindak. Anédok amírdém ka:la aipé mé:dirkang.Bí lusukang-Ané abuém mé:pakla du:namsi ngokké asin píra:mé.Porinam légapé mo:tépé du:namsi du:mulé.Do:pa:ma:pé du:dogom ané abu ém ményokla du:namsi aimang.Ané abumé asé:pé sé:ko méla:du:ji bí:pak aro awwé,Do:nyi-po:lo kangkinné.Édémpé bí asin ara:bokkí mé:dírém lusarsukang.
            Bí okum gíangge:kula bí  bík poriko school-college odokké porainé kídarém ríksulangkula kumsutoku.Porainé kídaré bík agerém kinna aipé mé:po aséngém séglíkto.
Nasé bím Mékol ké gíkunam do:yingém Kamputi bí lubitung.Agomdém tatpa:la Naséng ké aina:dé Ginmur po:lo lok sarné daktok ésarémpé sarkub-sarratla du:ngko dakko kama:pé ikang.Íngkolo gímílo Mékolmé ríksuyan?okolo dakmílo ka:pa:yan?Méyappé yabgo:ngkang.Kamputimé gogbtoi émna do:ri:motíkang.Upai kamala gogbikapé gíto.
Po:péké ,Mékolké aipé mé:po:nam Oiseng bí:sin Mékolmé porog bayatsupé émna goglíktung.Mékolbí aipé mé:la du:dom Oiseng bí mirém ommé lusula bérkala:sin ka:mangai.A:mpé kamané íralo ngo sidaggom yamné aropé yaméng badmang.Ngom la:pénédé bottané poka okum kapé lagiye.Odokké ga:ri-motor kapé lagiye.Mékol kémpiné tukunalo ngom lumanpésin akon annyi:é lulíkkanmang.Ajon arumé luman-gom lukék kérékla ludungai.Émdaggom bík kamponé dumsigdém ka:bola Mékolbí kalíksudagai.Mékolbí bím aimapé ludaggom asindé mé:yinsudungai.Bí ko:kalokkéboi a:pí-a:ngé ansi:dagai.Supak migom ager pa:tokuném moyatsudungku.Mékol bísin bím pattaméi bitomang.Aidaggom aimanggom ngok asin ara:bo dung, ngok mé:dír mé:sola dudom luyum lujoboné Nasé:bí.Opandaggom asinangé opanmang.Class-X dokkébo aipé mé:bomsunamé.Su:lope bí mitpansuma:pé ménggabla dung.Bím ngo kapésin mitpansulamang.Sulo:pé toka:bomna dunédépak aro mé:mínsunamé.Aya:ngé opan mirém kamang.Tani: ayangé tani kísapé du:yardo.Naséng ayangé ngok asin ara:so appunémpé punyartíla dung.Mekol bí aíém aíé asin ara:bokki lékomílo taudak lékomílo aíng lulatsudak.
Nasébí tokí toramsula lamté yaya:pé ka:tíla dung.Po:ro –Noginém tonnomsula lé:tung.Kamputimé tautíla dung.Bík dumsigdé su:sinéi popékédémpilaye dun?Kamputi bí tatnam tatnamdé luyansubila nappangé sokpe sanggéka:bong.Édémpé lumínsula du:dom Mékolbí Marukké lédulo Nasé buluké ukumdo:pé gíbosudo.Naséngké mé:po dungko dakko kamamé ikang.

Adgab(Note):Se anden doyi so Mising pe takam gompirdem pa:mala so ge:yodpe(italic) adnamkidar dem kinjo-kinlab porine rengam ke alaglo toligdung.Lupenamme du:milo so lakbuk ke luko pera do adliglang.Editor

Friday, May 27, 2011

TO:DE: LANG PÍAG KÉ DO:YING.


                                                                                                    - Bhaigeswar Pogag

Do:yi:lok do:yingé.To:dí- yamo do:yingé.Lekelo Agro píakkolang To:de: péttang dornyi:ko dungngai.Kampo émyém To:de:émyang kamponé péttangé amo:so kamangng.Ka:nyingé émyem Píagémyang ka:nyi: péttangé kamang.
Édé do:yi:dé longkolo To:de:ké asindo mé:yar mé:yarra mé:la dungkang.
Longékolo To:de:bí mé:ngkang-amo:sok  bodo:ya:pé tame kané pétta-péyi:nglok ngokképak bodoya:dak.Gényi:ng gésongé.Sémpé bosor-boyorpé éddíko lo:dísém ngo sogobomna yeyya:n?Ngoggong sé amo:so  bosor-boyorné tame:sém jonggobomna dung.Sékai ngok Tame:sém koyyamílo bippai.Bí Pírrik asin mé:ngkampé mé:la mé:ngkesula siyyaboi.Émdaggom bí ungkokosin mé:beksutomang.
Longékolo bí édémpé mé:la du:dom Píakko ka:pa:suto.Odo bí mé:ngkang.Píagbímai aidu:n!bíkké tame:dé ko:tu:ngau:dak.Bégímpé dé:ladag.Amme:sin Píakmé rukmang.Ngok kangkanísi ngokké sinané.Ngom totnésin bojeko dung.
Píagbísin longékolo bím amme: lure:-luse:namém mé:re:sula aíé aipé mé:dírra asin asin bokki  lusukang-“amo:sok appíngéyang ka:nyi:ng ka:sodopé ru:nébísin ngom isimpé ru:pa:mangai. yakaloksin yakké ngomyang yaka-ya:né amo:so kamang.To:de:mé ru:néídé ngomsin ru:tak.Émpige:la ngonyim kapé ru:pansuto:n?”édémpé mé:la du:dom To:de:dé bíkké aníndo:pé dé:ngala gíato.Odo píagdé To:de:mé tauto-“Ajona nok Amíddok asuda:uko bisuyenéi?Nok tam:dém aipé mé:bo:dak.”Odo To:de dé aipé mé:pokang.Odo To:de:dé luto-“Ajona kapila bima:yen,biye.Nokké tame:dém ngom bi odokké ngokké tame:sim nom bipé.”odo Píagbí aipé mé:pokang.Odokké amíddém lang tame:dém bika:mínsuto.
Édémpé bínyi: dumsigém olaimínsuge:la asé:la segongbosukang.To:de:dé Píagdok dumsigém gébomnangkul bíkké réngam ara:dope gía:toku.Píagbísin édémí:pé gía:toku.Odo angu To:de: kídardé bím ajon jonsutokumang.Píagbímgom angu Píakkídardé padubla pato.To:de:mé:té angu To:de: kídardé padubla pato.Píagbí Píakpé itokumang odokké To:de:bísin To:de:pé itokumang.Bínyi:kké dumsígdé angpakkang.Bínyi:kké réngamé katokumang.Ajon-arumé katokumang.Bínyi: odopak mé:sukangku aidaggom aimanggom aíké opíndémyang aiyamang.
Odo bínyi: anyi:dé po:péké dumsigídéi aiyadag émna olaimínsutoku.Édé longédokké binyi:anyi:dé ami:ké gélod-bomlodém mé:botokumang.

Tuesday, April 19, 2011

Kombong Polo Mé:pala


Kombong po:lo lok ke:dang appun

                                                                    Bhaskar Pegu
Takam loi néyé né nganém kabegdung
nésin-némí é gí:dí sípí ém idung
owa lokké sanggapé siyai yadla ésaré sardung
soyung pakkom nitomém modung...

Hey ajon!Mé:pa ma:ne no dité ruyi lok
rígu moko aríg dém...
sinam-turnam do:ying kínamdém
donyi arkepé kadodo ísí nérído du:ra sunam dém
nok oi-kapdodok péyi-péttang momín namdém
yumdéng ayir do aipé mé:laru:mang
emgel ané síngkol gípansunamdém
...kombong polo no aropé asiném simad modung


Ayir?Silo asin mé:pala sidaggom
édé mé:po-mé:dír ayir dé pa:lad ma:bo
yummi-yummap nokké agomém mé:padung....

PEGU ÉRA:DOK UYING 
-Bhaigeswar Pogag

Tani: amo:ng kolang Ui: amongko dung émna to:dí-ya:mo:lokkébo do:yingé du:ng.Abu Tunturun odokké Mílang ui do:yingém ngolu ta:to-ya:yo buluké nappalok tattung.Silo ngo Uying ui do:yingko kípé mé:dung.
Do:yi:dé sémpé-leke:lo  Karko amo:to du:dokolo Maktél émnam Pegu abuko dungngai.Bík éra:dé édé do:ludok appíngémpak-yang mirém rémya:dagai.Tatnamé buluk okum éra:dok tani: kídardé oko atíko amo:do níklík yeji takamdéi jarpé jarsa:sudagai.Kopak ko  taksémla ledogom onjal jarpé jardagai.Pétu-Peretko piddogom uyu amo:lok atíkonémpé geyom-gesomna jarsudagai.Okumdo dogné-dokpuné abí bítaksula dungngai.Do:nyi amongé, Po:lo amo:ngé angupé dung émna édé abudé mé:ma:ngai.Kapé émyém bíkké pí:rí:-pí:ra:m atí kamangai.Dínsan-ngosané édílo:sin pérabdokké yokmangai.
Do:ludok ami: kídí dokké komsu:lok a:m –ambíné yummém yummélo yokla kéík kéíkpé Uying o:tung émna kinkang.Édémpila Maktélké okumdo:pé  do:lung ami kídaré gíyi:-gísa:mangai odokké do:lung ami: kídaré bím do:ludokké mo:tépé yotpakla lé:tungai.
Maktél bí sé:komsin no:mín-momínsumangai.Bí sékomsin aimapé lumangai.Émdaggom bím do:lung ami: kídaré ajon jonmangai.Bík okum éra:dok ao:-ommangé do:ludok bojeya:pagdagai.Ommang kídarégom do:lung ami: kídardok ajon jonmanamdém annyi:sudungai.Émdaggom buluk asin do:yidém do:lung ami: kídardok tatkolo luséksupé annyi:dungai.Do:lung ami: kídaré buluké unam (o:nam) paruk takla dogung gu:né kídar dokki ajon jonsumangai.Akon annyi ludak buluké ki:pardo yo: kíték do paruk tagdak.Dogung gu:dak.Do:yi:lok do:yi:pé tolo-bolopé lutak-luyakkang.Agom dok agompé tatnono:mané amme: tadamnam dokki Maktél bí  aíém annyi:sukang.Bík Uying kídardokké ao:-Ommangé,nati-putié bojeko ikang.O:la opísulamapé ikang.Édémpila bí mé:to-“Supak Karko amo:ngém mé:pak lagiyebong ”.
Maktél bí okumdok ao:-ommang kídadém  ru:su:to-“Nolu ako akopé Uying kidardok kinma:ngo:pé Pa:m aríkpé gíngapkangka.Ngo appíngém yang lédupé gípé.”Édémpé buluk éradok ami; kídardé ako akopé anupé inam pa:m dopé gíngapkang.Uying kídardé do:ludo gígo gígola okum ami: kídarém mago magola makíramsula bullong okum do dungkang.Yo:wém  okum ru:yidokki tani:é gípatpé pésodak.Do:lung ami kidaré Uying kidardok utpatki du:la daklamapé ikang. Émdaggom atikosin ilamapé ila dungai.Longngémsin gípatpé pésodungai.
Yumékolo buluké okum éra:dok abín magbodé kangkí kumanamé bojeko ikabo émna donam-tí:namko jo:bomna ka:rokapé émna gíto.Lambédo atí atíko idolo dégémlíkla yumélíkkang.Émdaggom bí aginkémpé mé:la asé:ngo:la gípíto.Gípíla “érangé ngo gídung ”émna jé:tatsuto.Odo Uying kídardé gísatok émna goksa:to.Magbodé:gom apong kilíngdém jo:sabomna gísa:to.Gísa:la ka:namé mé:ramdo Uying ao-ommang kídardé akoné akoném ka:tak ka:yak mínsukang.Akondok amigdé akondém ka:yémílo lot lot émpé undak.Okumdok érang ami: kídardémpé orík-boríksukang.Amik kídardok unnamdém ka:ra:su:lama: íjí yallo dépakla magbodé okumdokké kapé sumyi:tokusong bí atíkosin lulasutomang.Uyu amongésong tani: amo:ngésong kinsutokumang.Bí ngamapé do:ludopé dukla daddo:pé érangkolok lottadok kunta ako gomgapsula lékkongko jé:lato.Odo okkan ! émna tani kídardé duklenna ka:namé Pegu érang magbodé émna  lugelam bosa:bomnangkula yaloko gogbilangkula daddo:pé ngasangkangku.Odokké Uying  kídardok  do:yingém bulum kíbito odokké bík ato-ayo kídardok do:yingém tauto.Do:lung ami kídaré bím takam do:yingém lubito.
Édé yumédokké bojeyapé do:lung ami kídaré pésola rokondo do:lungé nu:la okumdok péré yabgo odokké ge:né yabgom rapin-ge:la méru rulíkto.Mérué rulígdagdo Uying kídardé jé:tak-kutakmínsukang.Odokké mérué uying kídardém gukeyamto.
Ngi:tom do:yí:lo édé longédokké Uyingé amo:sokké yokkang émna dungkang.




Monday, March 28, 2011

POETRY FOR PLEASURE:MÉ:TOM GAMIG
                                                  Bhaskar Pegu


Poetry always makes for enlightenment and pleasure.A collection of poems edited by Abhijit Payeng "Mé:tom Gamig"from the banks of Ronganoi is contrasted in between romanticism and nostalgia,call for revolution and social change,the pleasure of spring and Ligang longing.The pages of Mé:tom Gamig are adorn by both budding and well-known poets,all from riverside!After reading the poems,one can sense the power of imagination of the poets.The rural setting by the river Ronganoi is fervently reflected in one the poems written by Nirmal Narah especially when he underscores:Ronganoi ru:yi-rusak lo ngoluk do:lung dung,jirin-jirinpe a:ne asse biyyara biddung;Kekon-kesag pigolo, Si:sa: yame:ye mebo nitomem songkit kikittakna dung...





Mé:tom Gamig
Editor:Abhijit Payeng
Publisher:Ronganoi Prakashan
Mothowkhur Ahomani
Lakhimpur ,Assam-787 052
Price:Rs.70.00


  


Poet Abhijit Payeng paints the stark social reality emerging out of guns and bullets in his poem "Kinsuna Yubnang".He has scripted on Ligang festivals,romanticism as well as facts of the social whole.While Bhaigeswar Pogag's poems are best known for his revolutionary appeal for unity and consciousness to get out the present clumsy atmosphere.One can see in his poem how betrayal and exploitation of Mising society must be dealt with by standing unitedly and firmly.Pogag also calls for writing through his poem "No Attoka" ,which shows the poet's love for one's language and culture.


The poetry is filled with variety of tastes and feelings that gives the reader a pleasure reading.Besides Abhijit and Bhaigeswar,the poets of Me:tom Gamig include Prasanta Payeng,Jiten Payeng,Jiten Narah,Nirmal Narah,Meghoram Payeng and Dipti Padun.There is no doubt that Me:tom Gamig from the Rongonai river bank will left any reader unrewarded.




 

Tuesday, March 22, 2011

ANDÉN DO:YING:SOBEN LOKKÉ TANIPÉ



-Mg.Bhaigeswar Pogag
Silokolokké takyíng  dítakpo:pé  Lokhimpur mongke:lo Taku do:lungko dungngai.Édé doLu:do Taruk émnam toku ami:ko dungngai.Bíkké ao:-ommang émpé sé:kosin kamangai.Ao-ommang émpé Soben adoro:ko dungngai.
Bí longékolo taonpé émna gito.Odo bédado aipé Iyong po:lodok pékarpé karné do:nyi dok gusi-gunamki ísíng néríngkolo tetrasupé émna Ké:né néríngkolo tetrasuto.Édé ísíng aníndo Iskulko dungngai.Édé iskuldok porainédé ko:-ko:néng kídardém poyirra dungngai.odo ko-ko:néng kídardé Sobennémpé tak-tagaila yirtaksula dungnga:lok poyir abudé aglí:la bulum jírto-é  Soben kídara okkom me:maitakla du:n?nolukémpiné Sobenné ngo íddíko tanipé motosong! Nolum tanipé mope émna ngo éddíko asin díkla porai du:song,noluk asin kídardé mé:ngkinmang.
Taruk bí poyir abudok do:ying appídém tomi:-tomi:la talla dungngai.Odo bí mé:to- ‘O, sé mastor simai ainékon! Bí bojeko  Sobenném tanipé motung émna ludak.Bí:mai ngok Sobenérém tanipé ilayen!’édémpé bí mé:la iskul sutidak me:lampé bí mastordok ukumdopé gia:la  mastordok alédo oala kumna lukang-‘Sara,ngokké amo:so okkosin kamang .Ao-ommang émpé Soben adorongko du:ng.Édém no tanipé mobitéika.Nom íddíko murkongém lagiyeji bipé.
Tarukké agomdém tadge:la mastordé aipé Tarukmé luyirkito,émdagom Tarukmé kapésin luyirla:tomang.Odo mastordé aiye ,ngo nok Sobendém tanipé molaye.Édémpigela ngom dítakko ayirém lagiye odokké murkong  200.00 ko(Língko annyiko) lagiye.
Taruk bí mastordok agomdém tadgela taléng-kítík kinsumapé aséngkang.Bí aséngki  lomna lomna okumpé gítoku odokké Sobendém mastordok ékumdopé sobomna bito.Bí murkong 200.00(Língko annyiko)kosin bito.Mastordé bím dítag me:lampé a:langkuka émna luto odokké Tarukmé urríktoku.Mastordé murkodokki take-talab régela Sobendém ayyompé dopakto.
Tarukbí longngém longngém dítak angordopé émna  saptíbomkang.Longékolo dítagé gíyinkang.Mastordok togésunam longédé píngangkangku.Taruk bí:si:n Mastordopé ali-aye,purang,Tépa-Tangetko bombila  bíkké aman ao dém langkupé émna gíto.
Tarukmé ka:pa:la mastordé péso péso:la  karíksuto. Tarugbí mastordém kumríksuto odokké tauto-‘Sara,ngok Sobendé tanipé ika:bonéi?’odo mastordé luto-‘Ilasin su bí Guwahati amo:bo  king-go migom okumdok bottané migompé iladu:ng.Odo Tarugbí aipé mé:pokang.Bík bombinam aman kídardém mastordém bigela Guwahatipé gito.Guwahatibo bí ga:ng odokké Ni:m annékké bomna gitung.Bí bottan migom okumkolo gíala ka:namé aropé bottané nammur go:goné amiko ka:pala giato.Odo amidé bím tauto-‘No sékom matala giadunga:n?’Odo Tarugbí luto-‘O,É,Sobena aíké malígémsin kangkinsukuman? Nomna gíríksukupé émna gídung.No tani dumsíggém pa:to émpigela Soben nammurdém su:lo:pé métung.Migomdé bím Sobenna émna lunamdém talla bí aipé aglí:la sokidardém lulíkla ager okumdokké ménnenlíktoku.Tarukbí odo aipé aglíla lukang-‘nom sé ga:ng sokki odokké sé Ni:m annésokki o:sa:tagai.Supak tanipé battokuném malígémsin kangkintokumang.Kasulang nom ngo mastordém lulíklangkula Sobenpé imoyeku.No ngom kapé mé:du:n?
            Édémpé togé géla Tarugbí mastordok okumpé gitoku.Odokké mastordém do:ying takamém kíbi:toku.Odo mastordé yampo rokompé murkong lingko annyikoda bomla gílangku émna okumpé urríktoku.Mastordé po:péké Sobendém dopakto émpila anupé Soben adorko régela mébito.
Rokondo Tarukbí aglíngki kortak takla mastordok okumdopé gito.Mastordé murko língko annyi dém latumgela Sobendém bitku.Odo Tarugbí Sobendém démna démna lukang-‘no ngom kapé mé:du:n?nom tanipé motoném botta bottapé mé:su:dagai,supak pa:du:n’ émna démbomkang.Odokké Sobendém dír dír émna ukumpé sobomkangku.

Thursday, February 10, 2011

Poems on Ali-Aye-Ligang


Mi:tom Abhijit Pa:yengké Mé:tom Aumko

Liga:lok purang apin kunnane taling ekkam aming
                        
MÉ:YOG MA:LANGKA
Oi Mising ya:me:a
Gonro ugan, Mibu galukdé
Nom aipé ka:jí:dag.
Oi Mising mímbíra
Ribi gaséng, yakan egedé
Nom aipé kayumdag.
Gonro ugan, Mibu galukdé
Ribi gaséng, yakan egedé
Noluk kangkiné.
Gíné líga:do
Nok gerki-gerpagna
Dum-dum dinamdo
Aipé so:po:dungngai.
Nok koyemona yirra
Lo:le, oi- goggoddo
Aipé tutag-tapung mutpo-dungai.
Sinnyingké líga:so:sin
Lékoda gumrag magsongko sona:pé
Do:lungké (Mothowkhur) mírong okumdo.
Nokkolo:pé ang-asinki
Ngok lupangko
Oi Mising ya:me:a
Oi Mising mímbíra
No Delhi, Mumbaibo du:do:gom
No Kolkota, Londonbo du:do:gom
Mé:yog-ma:langka
Ali-aye-lígangém.
Ali-aye-lígangé
Nok dírbíé
Ali-aye-líga:do
Sedi:-me:lo
Rugji-me:ramí: lutomna
Ali:ko lígod ru:lang
Ali-ayedo dung
Nok turgo do:yingko.
Geyop-geyoppé gesa:péné
Arig-ísíng do:yingko
No ungkoloi du:dogom
Mé:yog-ma:langka
Ali-aye-lígang’ gomugém






MÉROM RÍSÍ:DÉ

(Ta:to Uyu posum Mibu Biruson Bori:mí mé:pa:na)
Ya:yok kamanamdéi pídunga:bo
Ta:tobí:sin kakuma:na
Mérom rísí:dé
Rongngam pésamé ……
Ali-aye-liga:do
Ba:ri sungkendo
Khagori nebir bíryetna
Ali-aye liggodnék katokumang.
Yoktu:, Pakur kídarém
Asiko píyarra
Taléng ékkamki
Agyetnék katokumang.
Sedi-me:lomí lutomna
Abang alamki
Mibu abang
Írroi í:nék katokumang
Rabbé pérabdo
Ígsa:na ménam yogsadém
Asiko píyarra
Nogjin, Po:ro apong
Nebir porog apí, take, ambínki
Írnéko katokumang.
Ranganoi a:nédo
Yogsamí sutjíngge:n
Noang:kunék katokumang.
Yogsadé rakodbu:bu:na yaka-kuyagna
Pérab-rabbédoi dung.
Kido-ramdodo
Dogné tarog, Ko:bo kiringki
Takir ka:binék katokumang.
Dogné tarog, Ko:bo kiringdé
Mérom rísído tusa:nam
Munang ara:dok
Kampon eto:bo:n gasorki payegdo
Gopar bukna dung.
Ta:tok dungko méram rísídé
Rongngam pésamé ……..
Ta:to-yayok aya:ngém
Mé:pa:yékumíl
Luna:suma:pé bidlenpé idag
Amik bípogné amik-miksi:é.






North Lakhimpur lujar lo gine ditag lo inam Ligang
SINNYINGKÉ LÍGA:SO

Sinnyingké liga:so
Ba:ké lutum tadge:ma
Nanké luyir tadge:ma
Mé:nammí asin do:yingém
Sagdanna kípé.

Édíko niyad yebo:né sísang asiném
Édíko luyad yebo:né mé:bomsun asiném.

Mé:namké dumsíg migmodé
Ro-yumépé yinggo:dung
Amik tubí:so.
Dungu-dungagé
Méngu-méngagé
Yubkodo:sin yubli:mang
Dolí: tí:lí:mang
Mé:dodo a:ngé kidung
Mé:dodo tukku:é dumudung.
Sinnyingké líga:so
Ranganoi asi pigodo
Akunpé yetna du:né
Asin do:yi:sém
Mé:nammí kídanpé…..
Oyya
Noéi ngokké
A:ng asiné
Turkol turjonpé
Sikol jijonpé.

Pesupé sinnyingké
Ali-aye-líga:so. 

Dungko-Ramayan Apartment, Vaid Layout, Civil Lines
Wardha-442001(Maharashtra),
email:abhijit_payeng@yahoo.co.in 
Cell:+91-9049141320


Lo lo:le lo...Ligang ayir dok mimbir lok maksong soname aipe asinang omodung
            Líga:so Lupébong
                                           Mg. Bhaskor Pe:gu

Toya:la dung ginmur po:lolok ésarém
Édé singgi gimur yí:né ayirém
Tagad appun punné ayirém
Líga:so lupébong nom ngok asin agomém

Lí:né -gené mosang ege gé:namdé
Nok koyém-kosémla yirra luposunamdé
Nok otsurémpiné migmodé
Gamig mimangkísapé ma:nying ka:modung

Oi-ni:tompéi tomsar bipébong
Ngok lésila lénam asin agomém
Gumrag maksong so:dodo soyung kapkampé
No:sin ngom lubilang nok angkéng agomém

                                                                        
                                              Dungko:Dibang Hostel,IIT Guwahati