Monday, March 28, 2011

POETRY FOR PLEASURE:MÉ:TOM GAMIG
                                                  Bhaskar Pegu


Poetry always makes for enlightenment and pleasure.A collection of poems edited by Abhijit Payeng "Mé:tom Gamig"from the banks of Ronganoi is contrasted in between romanticism and nostalgia,call for revolution and social change,the pleasure of spring and Ligang longing.The pages of Mé:tom Gamig are adorn by both budding and well-known poets,all from riverside!After reading the poems,one can sense the power of imagination of the poets.The rural setting by the river Ronganoi is fervently reflected in one the poems written by Nirmal Narah especially when he underscores:Ronganoi ru:yi-rusak lo ngoluk do:lung dung,jirin-jirinpe a:ne asse biyyara biddung;Kekon-kesag pigolo, Si:sa: yame:ye mebo nitomem songkit kikittakna dung...





Mé:tom Gamig
Editor:Abhijit Payeng
Publisher:Ronganoi Prakashan
Mothowkhur Ahomani
Lakhimpur ,Assam-787 052
Price:Rs.70.00


  


Poet Abhijit Payeng paints the stark social reality emerging out of guns and bullets in his poem "Kinsuna Yubnang".He has scripted on Ligang festivals,romanticism as well as facts of the social whole.While Bhaigeswar Pogag's poems are best known for his revolutionary appeal for unity and consciousness to get out the present clumsy atmosphere.One can see in his poem how betrayal and exploitation of Mising society must be dealt with by standing unitedly and firmly.Pogag also calls for writing through his poem "No Attoka" ,which shows the poet's love for one's language and culture.


The poetry is filled with variety of tastes and feelings that gives the reader a pleasure reading.Besides Abhijit and Bhaigeswar,the poets of Me:tom Gamig include Prasanta Payeng,Jiten Payeng,Jiten Narah,Nirmal Narah,Meghoram Payeng and Dipti Padun.There is no doubt that Me:tom Gamig from the Rongonai river bank will left any reader unrewarded.




 

Tuesday, March 22, 2011

ANDÉN DO:YING:SOBEN LOKKÉ TANIPÉ



-Mg.Bhaigeswar Pogag
Silokolokké takyíng  dítakpo:pé  Lokhimpur mongke:lo Taku do:lungko dungngai.Édé doLu:do Taruk émnam toku ami:ko dungngai.Bíkké ao:-ommang émpé sé:kosin kamangai.Ao-ommang émpé Soben adoro:ko dungngai.
Bí longékolo taonpé émna gito.Odo bédado aipé Iyong po:lodok pékarpé karné do:nyi dok gusi-gunamki ísíng néríngkolo tetrasupé émna Ké:né néríngkolo tetrasuto.Édé ísíng aníndo Iskulko dungngai.Édé iskuldok porainédé ko:-ko:néng kídardém poyirra dungngai.odo ko-ko:néng kídardé Sobennémpé tak-tagaila yirtaksula dungnga:lok poyir abudé aglí:la bulum jírto-é  Soben kídara okkom me:maitakla du:n?nolukémpiné Sobenné ngo íddíko tanipé motosong! Nolum tanipé mope émna ngo éddíko asin díkla porai du:song,noluk asin kídardé mé:ngkinmang.
Taruk bí poyir abudok do:ying appídém tomi:-tomi:la talla dungngai.Odo bí mé:to- ‘O, sé mastor simai ainékon! Bí bojeko  Sobenném tanipé motung émna ludak.Bí:mai ngok Sobenérém tanipé ilayen!’édémpé bí mé:la iskul sutidak me:lampé bí mastordok ukumdopé gia:la  mastordok alédo oala kumna lukang-‘Sara,ngokké amo:so okkosin kamang .Ao-ommang émpé Soben adorongko du:ng.Édém no tanipé mobitéika.Nom íddíko murkongém lagiyeji bipé.
Tarukké agomdém tadge:la mastordé aipé Tarukmé luyirkito,émdagom Tarukmé kapésin luyirla:tomang.Odo mastordé aiye ,ngo nok Sobendém tanipé molaye.Édémpigela ngom dítakko ayirém lagiye odokké murkong  200.00 ko(Língko annyiko) lagiye.
Taruk bí mastordok agomdém tadgela taléng-kítík kinsumapé aséngkang.Bí aséngki  lomna lomna okumpé gítoku odokké Sobendém mastordok ékumdopé sobomna bito.Bí murkong 200.00(Língko annyiko)kosin bito.Mastordé bím dítag me:lampé a:langkuka émna luto odokké Tarukmé urríktoku.Mastordé murkodokki take-talab régela Sobendém ayyompé dopakto.
Tarukbí longngém longngém dítak angordopé émna  saptíbomkang.Longékolo dítagé gíyinkang.Mastordok togésunam longédé píngangkangku.Taruk bí:si:n Mastordopé ali-aye,purang,Tépa-Tangetko bombila  bíkké aman ao dém langkupé émna gíto.
Tarukmé ka:pa:la mastordé péso péso:la  karíksuto. Tarugbí mastordém kumríksuto odokké tauto-‘Sara,ngok Sobendé tanipé ika:bonéi?’odo mastordé luto-‘Ilasin su bí Guwahati amo:bo  king-go migom okumdok bottané migompé iladu:ng.Odo Tarugbí aipé mé:pokang.Bík bombinam aman kídardém mastordém bigela Guwahatipé gito.Guwahatibo bí ga:ng odokké Ni:m annékké bomna gitung.Bí bottan migom okumkolo gíala ka:namé aropé bottané nammur go:goné amiko ka:pala giato.Odo amidé bím tauto-‘No sékom matala giadunga:n?’Odo Tarugbí luto-‘O,É,Sobena aíké malígémsin kangkinsukuman? Nomna gíríksukupé émna gídung.No tani dumsíggém pa:to émpigela Soben nammurdém su:lo:pé métung.Migomdé bím Sobenna émna lunamdém talla bí aipé aglí:la sokidardém lulíkla ager okumdokké ménnenlíktoku.Tarukbí odo aipé aglíla lukang-‘nom sé ga:ng sokki odokké sé Ni:m annésokki o:sa:tagai.Supak tanipé battokuném malígémsin kangkintokumang.Kasulang nom ngo mastordém lulíklangkula Sobenpé imoyeku.No ngom kapé mé:du:n?
            Édémpé togé géla Tarugbí mastordok okumpé gitoku.Odokké mastordém do:ying takamém kíbi:toku.Odo mastordé yampo rokompé murkong lingko annyikoda bomla gílangku émna okumpé urríktoku.Mastordé po:péké Sobendém dopakto émpila anupé Soben adorko régela mébito.
Rokondo Tarukbí aglíngki kortak takla mastordok okumdopé gito.Mastordé murko língko annyi dém latumgela Sobendém bitku.Odo Tarugbí Sobendém démna démna lukang-‘no ngom kapé mé:du:n?nom tanipé motoném botta bottapé mé:su:dagai,supak pa:du:n’ émna démbomkang.Odokké Sobendém dír dír émna ukumpé sobomkangku.